Človek ako chýbajúca súčasť prírody

Autor: Ivana Fiorentini | 18.3.2016 o 21:46 | Karma článku: 4,38 | Prečítané:  164x

Človek je súčasťou prírody.Aspoň ňou bol pokým sa od nej nesnažil oddeliť.Dnes žijeme samostatne, v nekonečnom ruchu, v rutinnom strese a mysľou v budúcnosti.Položili ste si už niekedy otázku: Koľko času trávim v prírode?

Žijeme v dobe, keď čas venovaný sebe a prírode je skôr raritou ako bežnou vecou.Ľudia sa viac zameriávajú na svoj kariérny, alebo pracovný život, iné záujmy a na koexistenciu s prírodou úplne zabúdajú.Samozrejme hovorím o dnešnej väčšine, a nehádžem všetkých do jedného vreca.

Vývoj človeka bol vždy spojený s prírodou pretože predchodcovia ľudí nemali technické vymožiteľnosti a všetko si prakticky museli sami zhotoviť.Fakt, že dnes žijeme v úplne vyvinutom, technicky zdokonalenom prostredí ešte neznamená že sa máme dištancovať od prírody.Mne osobne sa zdá, že priemerný človek ani nechce patriť a zapadať do prírody, skôr ju vníma ako okrajový ''luxus'' ktorý si môže dovoliť len výnimočne cez nejaký ten víkend.

Áno, dnešný človek má toho na ''tanieri'' oveľa viac ako človek z dávnejšej minulosti.Chápem to.Jednoducho potrebujete pracovať, starať sa o deti, variť, prať a spať.Problém je v tom, že človek si dnes ťažko vie rozdeliť svoj voľný čas pretože sa v práci stretáva s diktátom.Všetko má napísané čo a ako robiť, dokedy to treba šéfovi odovzdať a nemá na starosti si prerozdeľovať svoje financie (čo je ďalší obrovský problém spoločnosti) a svoj čas.Snažíme sa to hádzať na iné veci a neustále sa vyhovárať: nemám na to čas! Ja hovorím niečo iné.Mám na to čas, a ak nie.. ..tak si ho nájdem.

Čo ma naozaj veľmi mrzí a bolí je fakt, že ľudia vnímajú prírodu len okrajovo a ako niečo vedľajšie.Príroda trpí najviac pretože všetko ''umelé'', čo chce človek vytvoriť, musí získať a spracovať z prírody.O znečisťovaní, globálnom otepľovaní a zabíjaní zvierat na smiešnie účely- o tom ani nehovorím.Všetko si to pokorne odskáče príroda.Ak by nám príroda a ziveratá mali vrátiť všetko to čo sme jej napáchali my ľudia, tak by sme už na tejto planéte ani nežili.

Vybrali ste sa už niekedy do prírody na dlhší čas? Pojmom dlhší čas myslím pobyt v prírode viac ako 2 dni.Ja áno.Bez osobných vecí, mobilu, bežného oblečenia, jedla a iných zásob.Veľa cestujem po svete, a práve tieto skúsenosti mi priniesli najväčšie množstvo pocitu šťastia a eufórie.Prežila som 10 dobrodružne namáhajúcich dní v pralese na Bali (ostrov v Indonézií).Bolo to veľmi namáhajúce, pretože som nevedela čo budem jesť a ako to vôbec vydržím.Jesť chrobáky nie je najpríjemnejšie, no ani zďaleka to nie je najhoršie.Zvykla som si.Takisto som sa obávala spánku, nevedela som čo ma cez noc môže požierať, ale vykašlala som sa na strach.Po desiatich dňoch som prišla unavená, doškriabaná a špinavá.Myslela som si, že to bol extrém.No až potom som zistila že tam chcem ísť znova.To už som ale nebola na Bali.Odvtedy som to skúšala aj na iných miestach a doslova mi to zmenilo život.

Dnes žijem v prítomnosti a neobávam sa tým, čo sa stane zajtra.Odporúčam to každému.A takisto každému radím ísť von a prejsť sa, len tak.Len tak do prírody.Len tak sa pozerať.Len tak si oddýchnuť.Len tak sa nechať očariť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?